Mesto Strá Ľubovňa
Námestie sv. Mikuláša
Dom č. 2 – neskororenesančná budova mestskej radnice postavená v druhej polovici 17. storočia. Nad vchodom do budovy je umiestnená kamenná tabuľa poukazujúca na stavebné úpravy v 19. storočí. Na fasáde sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá zachytáva vstup sovietskych vojakov do Starej Ľubovne 24.1.1945.
Dom č. 5 - postavený na starších základoch v polovici 18. storočia a upravovaný okolo roku 1910. Rokoková budova bola pri prestavbe v roku 1910 neorokokovo upravená, pričom pôvodné rokokové detaily ponechali. Celkove však pôsobí secesným dojmom, bol inšpirovaný aj rokokovými a neorokokovými tvarmi. Miestnosti na prízemí sú zaklenuté valenými a krížovými klenbami. V jednej z nich je klenba zdobená bohatými štukami.
Dom č.12 - bývalé sídlo gubernátora zálohovaných spišských miest. Je to renesančný arkádový dom na pilieroch, prestavaný po požiari mesta v roku 1639 spojením dvoch samostatných stavieb. Pri spojení riešili vstupnú sieň, zaklenutú na stredný stĺp. Klenby na poschodí majú bohatú štukovú výzdobu, pričom v jednej z miestnosti sa nachádza aj vročenie výstavby domu (1639) a iniciály G. G. Zachovali sa aj dva neskoro renesačné kamenné ostenia, časovo zhodné s osteniami nachádzajúcimi sa v kostole sv. Mikuláša a v dome č. 21. V chodbe na prízemí bola zamurovaná, tzv. mramorová ruka, okolo ktorej koluje legenda o oslobodzovaní regrútov počas lapačky. Tvorí ju v podstate väčší kamenný blok v tvare ruky ohnutej v lakti, odetej do plátového brnenia. Toto tvrdenie prežívalo v povedomí občanov pomerne dlho. V 90. rokoch 20. storočia došlo k vybratiu kamenného prvku zo steny. Po obhliadke bolo zistené, že ide o časť epitafu s časťou postavy muža v plátovom brnení, ktoré zamurovali otočené o 90°.Prečo sa tak stalo nevieme s určitosťou povedať, ale predpokladá sa, že tzv. ruka bola vlastne pevnou mierou dĺžky – lakťa. Na prízemí vedľa schodiska sa nachádza aj erb a tabuľka s nápisom datovaným do roku 1639. Erb v rolverkovej kartuši má polené pole, v jednej časti pol orlice a v druhej tri ľalie. V korune umiestnenej na turnajovej prilbe je ako klenot položená anfórovitá nádoba,v ktorej je vsadená ratolesť. Okolo nádoby vyrastajú z koruny dva rozprestreté krídla.
Na fasáde domu je umiestnená pamätná tabuľa venovaná Andrejovi Čepišákovi, ktorý v roku 1956 založil v meste múzeum.
Dom č. 21– z konca 18. storočia, postavený na staršom základe. Ako ukázali výsledky archeologického výskumu uskutočneného v pivnici domu, jeho základy boli postavené na prielome 14. a 15. storočia o čom svedčí tu nájdený keramický materiál. Jedná s pivníc sa nachádza pod úrovňou terajšieho chodníka, čo je pravidlom u všetkých domov nachádzajúcich sa na tejto strane námestia. Architektonická situácia v pivnici a výsledky archeologického výskumu nás nabádajú k teórii, že začiatkom 19. storočia došlo k posunu čelných múrov smerom do vnútra, čím sa zväčšilo námestie o tri metre po celej dĺžke. Zaujímavým architektonickým prvkom je neskororenesančné ostenie dverí v priechode na prízemí, v ktorom je na hornom preklade vytesaný latinský nápis svedčiaci o rozsiahlom požiari mesta v roku 1639. Ide o jeden z dvoch priamych písomných dokumentov o tomto nešťastí a medzníku architektonického vývoja mesta. V slepom okne na čelnej stene je umiestnená maľba sv. Trojice. Na poschodí je takmer neporušená luisezná úprava fasády.
Rímskokatolický kostol sv. Mikuláša
V strede námestia je rímsko-katolícky gotický kostol z konca 13. storočia. Prestavaný bol v druhej polovici 17. storočia. V interiéri kostola je vzácna neskorogotická kamenná krstiteľnica zo 16. storočia a neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru.
Hlavný barokový oltár sv. Mikuláša - biskupa z polovice 18. st. je zdobený drevorezbou. V strede stĺpovej architektúry dominuje rozmerný obraz sv. Mikuláša z druhej polovice 19. storočia. Historicky cenné sú aj bočné oltáre a plastika Oplakávanie Krista.
Dom Ľubovianskeho mešťana
Na staršom základe bol v 18. storočí postavený dom č. 21. Má zaujímavý architektonický prvok, a to neskororenesančné ostenie dverí v priechode na prízemí, v ktorom na hornom preklade je vytesaný nápis dokumentujúci požiar v r. 1639, ďalej v slepom okne na čelnej stene zachovaná maľba sv. Trojice. Tieto fakty, takmer neporušená luisezná úprava fasády, čierna kuchyňa a mnohé ďalšie zaujímavosti ponúka dom č. 21, ktorý je dnes “živou muzeálnou expozíciou“ - Dom ľubovnianskeho mešťana. Približuje život strednej vrstvy v 19. storočí, odkrýva záhady, remeslá a teší vlastnoručným razením ľubovnianskeho zlatého- mince pre šťastie a tiež ako unikátne platidlo v stredovekom vojenskom tábore v podhradí. Na povale Vám legendárne spišské strašidlá vyrozprávajú svoje príbehy.
Skanzen
Život na dedine v minulosti približuje návštevníkom múzeum ľudovej architektúry pod hradom – Ľubovniansky skanzen.Patrí k najmladším na Slovensku, verejnosti bol sprístupnený v roku 1985 a v súčasnosti ho tvorí 25 objektov. Z ďalších objektov sú v expozícii najpočetnejšie zastúpenézrubové obytné domy postavené na začiatku a v prvej tretine 20. storočia z Veľkého Lipníka, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údola, Jakubian, Kremnej, Kamienky a Jarabiny. Okrem tradičných hospodárskych objektov, ktoré sú súčasťou usadlostí (maštaľ, stodola, sýpka) sú tu postavené aj sezónne poľné obydlia, charakteristické pre región Spiša. Súčasťou expozície sú aj technické stavby, ktoré prezentuje zrubová kováčska vyhňa z druhej polovice 19. storočia z Torysy, mlyn s valcovou stolicou z Malého Sulína a dielňa stolára – naturalistu z Piľhovčíka. Pri tvorbe expozície ľudového bývania v jednotlivých obytných domoch sa rešpektoval princíp tradičného bývania, ktorý sa v tejto oblasti zachoval až do polovice 20. storočia. Prehliadka skanzenu trvá 45 minút. Dominantou mesta je bezpochyby HRAD ĽUBOVŇA,postavený začiatkom 14. storočia. Do jeho najstaršej histórie sa zapísali príslušníci významných uhorských šľachtických rodov - Omodejovci a Drugethovci. V závere 14. storočia hrad navštívila kráľovná Mária i panovník Žigmund Luxemburský. Najvýznamnejšia udalosť v dejinách hradu sa odohrala v roku 1412, keď tu panovníci Uhorska a Poľska podpísali dohodu o mieri. V rovnakom roku dal uhorský kráľ Žigmund Luxemburský poľskému panovníkovi Vladislavovi II. Jagełłovskému za pôžičku 37 000 kôp pražských grošov do zálohu Ľubovniansky hrad a ďalších 16 spišských miest. V rokoch 1412 – 1769 sídlili na hrade poľskí starostovia, spravujúci zálohovanú časť Spiša. K najznámejším starostom patrili príslušníci poľských šľachtických rodov – Kmitovci a Lubomirskí. V čase, keď hrad spravovali Poliaci, ho svojou návštevou poctili panovníci: Vladislav II. Jagiełło, Ján Albert, Ján Kazimír a Ján III. Sobiesky. V rokoch 1655 – 1661 tu boli uchovávané poľské korunovačné klenoty
Dominantou expozície je zrubový gréckokatolícky kostolík východného obradu z Matysovej z roku 1833, zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Neoddeliteľnú súčasť interiéru tvorí barokovo-klasicistický ikonostas. Kostol patrí k významným pamiatkam drevenej sakrálnej architektúry na východnom Slovensku.
Ľuboviansky hrad
